História

Ratková leží na juhových. častiach Slovenského Rudohoria v doline Západného Turca.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Patrila Derencsényiovcom, ktorí tu mali r. 1427 21 port. V 15. storočí sa vyvinula na remeselnícke a obchodné stredisko okolia, vyrábalo sa tu železo /r. 1564 pracovali v chotári 3 pece a 4 hámre/. Po tureckých vpádoch /Turkom platili poplatok asi 40 rokov/ sa rozmohli remeslá – garbiari, čižmári, súkenníci, plátenníci, valchári. V roku 1800 bolo v obci 310 majstrov a 116 tovarišov, svoje výrobky predávali po celej krajine.
V roku 1827 celá obec vyhorela, v roku 1828 mala 160 domov a 1346 obyvateľov, v roku 1837 mala 1615 obyvateľov. V 2. polovici 19. storočia bola sídlom slúžnovského okresu /do roku 1919/.
Úpadok remesiel za kapitalizmu vyháňal občanov za prácou do iných miest. Do boja proti fašistom sa zapojila väčšina obce. Po roku 1945 remeselnícke práce boli združené v prevádzkarni MNV. Svedectvom slávnej minulosti je zachované námestie, bývalá evanjelická škola z roku 1818, bývalá radnica, neskorogotický evanjelický kostol zo 16. storočia a zvonica z 18. storočia.
Okrem Ratkovej sa spomínajú aj Repištia, Forovo, Proša. Repištia v roku 1963 pripojili k Ratkovej. Obec bola v minulosti aj významným kultúrnym strediskom a pôsobilo veľa slovenských dejateľov.

RATKOVÁ

Leží v JV časti Slovenského Rudohoria. V osade Repištia, admin. pripojenej k obci r. 1963, je ložisko železnej rudy. Prvá písomná zmienka z roku 1413 pod názvom Rathko, ale sídlo vzniklo pravdepodobne v polovici 13. storočia. Súčasne s Ratkovou sa od polovice 14. storočia vyvíjali ďalšie dve sídla – Forovo a Proša, ktoré však v 15. a 16. storočí zanikli, kým Ratková sa vyvinula na remeselnícke a trhové stredisko. Už r. 1564 sa v chotári obce vyrábalo železo, na čo slúžili 3 pece a 4 hámre. Po tureckých vpádoch sa rozmohla remeselná výroba, ktorá sa rozvíjala v rámci viacerých cechov: čižmári, garbiari, plátenníci, súkenníci, valchári a i. R. 1800 tu bolo 310 majstrov a 116 tovarišov. V 2. pol. 19. storočia sa Ratková stala sídlom slúžnovského okresu až do roku 1919. V 20. storočí väčšina obyv. nachádza obživu v priem. závodoch v Jelšave a okolí a poľnohospod. v zlúčenom ŠM Tornaľa (1964). Svedectvom slávnej histórie obce Ratková je zachované štvorcové námestie, ktoré patrí medi najkrajšie v súčasných vidieckych obciach na Slovensku. Najvýraznejší je klas. dvojpodlažný dom z r. 1818 (bývalá ev. škola) a klas. dvojpodlažná budova z r. 1827 (bývalá radnica). Dominantou obce je neskorogotický ev. kostol zo 16. storočia. Pri kostole sa nachádza zvonica postavená na prelome 18. a 19. storočia. Z histórie je nutné spomenúť existenciu ev. mestskej latinskej školy v 18. storočí. Od 30. r. 19. stor. tu účinkovala ústredná knižnica zásluhou učiteľa O. Chtváča. R. 1832 vznikol spolok pri ústrednej knižnici, ktorý pôsobil v 50. a 60. rokoch. R. 1846 vznikla nedeľná škola. Ratková má 2 kultúrne domy, knižnicu. Narodili sa tu viaceré významné osobnosti: ev. biskup a spisovateľ Daniel Bachát-Dumný (1840-1906), maliar Samo Beláni (1824-1852), publicista a prekladateľ Cyril Gallay (1857-1913), botanička Izabela Textorisová (1886-1949). Pôsobil tu historik a geograf Ladislav Bartholomaeides (1754-1825), básnici Matúš Roškovecius (16. – 17. stor.) a Michal Semian (1741-1812) a historik Andrej Šmál (1706-1766), ktorý v Ratkovej aj zomrel.

Repištia vznikli tiež asi koncom 13. stor., písomne sú doložené v r. 1427 ako Repas. Rozvoj nastal 18. stor. v súvislosti s rozvojom remesiel v Ratkovej a železiarstva na okolí. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospod. a pracovali v okolitých baniach. V Repištiach sa nachádza neskoroklas. zvonica z roku 1869 a zachovaná je pôvodná ľudová architektúra.

- zdroj:
Ing. Peter Šüle, Peter Šüle ml., Encyklopédia miest a obcí Slovenska, vydavateľstvo PS-LINE, spol. s r. o., Lučenec, Október 2005, str. 580.